Vina a Trest ako detská! poistka pred stratou lásky

Vina a Hanba, tieto dva vzácne pocity vznikli v detstve, a hoci by bolo ideálne, keby tam aj zostali, sprevádzajú nás v každom veku dodnes.

Vytiahnime každý za seba pár spomienok, kedy na nás kričali, kedy sme boli bití, verejne či súkromne ponižovaní, označení za darebákov, neschopných, keď sme dostali domáce väzenie, zamkli nás či nám zobrali niečo, na čom nám záležalo, keď sa od nás odvrátili a trestali nás tichom, zatvorenými dverami, neláskou. A prečo? Nechceli sme sa pozdraviť, byť ticho, nemali sme trpezlivosť, netúžili sme po návšteve, nechcelo sa nám učiť, nevedeli sme byť výnimoční v športe, nenávideli sme chodiť na hudobnú alebo sme nemohli ísť von, lebo sme z matiky dostali trojku? Čo ešte?

Sú deti, ktoré sa vzoprú, aj keď dostanú bitku. Ale úprimne, väčšina z nás chce znova patriť k svojej svorke, znova vidieť otcov úsmev či maminu náruč, mať pokojné zaspávanie a nebáť sa, že na svete zostaneme sami.

Pamätám sa, ako sestra raz doniesla domov zo školy zlomený dáždnik. Otec bol presvedčený, že ho po ceste domov strčila niekde do plota a zlomila. A hoci sa mu snažila povedať, že to tak nebolo, nepomohlo to. Už vidím moju sestru, ako sa postaví a začne kričať: „Prestaň ma obviňovať z toho, čo som neurobila! S Tvojou nedôverou voči mne a tým aj voči sebe sa musíš vysporiadať sám. Som Tvoje dieťa a potrebujem, aby si mi veril!“ Nie, tak sa to nestalo. To deti väčšinou neurobia. Nie sú takého uvedomenia a odvahy schopné. Debata neskončila, kým sestra rezignovane nepovedala, že ho strčila do plota, a tak sa zlomil.

Nabehne obranný mechanizmus a ako ochranu pred opustením prijmeme vinu, hanbu, trest. A znova sa život dostane na chvíľu do rovnováhy. Odpustia nám.

Čo myslíte, že sme sa týmto naučili? Slušnosti? Poctivosti? Byť lepším človekom?

Alebo viniť sa za to, že nespĺňame predstavy, hanbiť za nesplnené očakávania, potláčať, čo sami chceme, aby sme opäť získali náklonnosť?

Prijatím viny či hanby si zabezpečíme prežitie a daňou za to je zranenie-zrada seba, a tým aj zrada ostatných.

Naučíme sa obchodovať s vlastnou hodnotou.

Naučíme sa klamať seba a tým aj ostatných nielen o tom, čo je láska.

Celkom slušná škola života, však?

A čo sa stane, keď vyrastieme? Keď prídu vlastné deti? Čo učíme my ich? Vieme to inak ako sme zažili? Skutočne to robíme inak? Nejde tu o vypátranie vinníka, ale o znovu-nájdenie pravdy v nás, o znovu-nájdenie seba.